História

    Narodili sme sa v ten istý deň, len s tým, že Lucka bola rýchlejšia o hodinu. Už v pôrodnici sme boli kamarátkami, lebo sme mali postieľky vedľa seba a obe sme mali v obľube vyhadzovanie cumlíkov z postieľok. Bývali sme v tom istom meste, ba dokonca aj na tom istom sídlisku. Ako čas plynul a boli sme staršie, ani nevediac ako, ale naše kamarátstvo z pôrodnice pretrvalo dodnes. Dalo by sa povedať, že sme akoby spojili svoje sily. Dobre si rozumieme a spolu máme štyri ruky a dve hlavy. Čo nevie jedna, to vie druhá a čo nevieme ani jedna, niekto nám to hádam poradí.

    Dielo cukráreň sme nestavali pre peniaze, aj keď obe vieme, že sú v živote dôležité a bez nich by sme nedokázali platiť svoje účty, ale skôr preto, aby sme mali čo robiť a aby sme potešili tých, ktorí si k nám prídu posedieť. Keď sme začínali nemali sme žiadne úspory. Nemali sme vlastne nič, okrem nášho presvedčenia, že sa nám to celé podarí. Ako prvé sme kúpili stroj na točenú zmrzlinu, ktorým Vám pevne veríme ešte nejednu zmrzlinku natočíme a prvotný plán bol taký, že postavíme len zmrzlinový stánok. Neskôr sa naše plány zväčšili na drevenú stavbu, no keď sme začali vybavovať náležitosti rozhodli sme sa, že už keď ideme do toho, bude lepšie, keď postavíme niečo viac. Ako som už spomínala nápad vznikol začiatkom roku 2005, no stavebné povolenie sme dostali až niekedy v máji roku 2006. Veľmi sme sa z toho tešili a mali sme v sebe také odhodlanie, že by sme boli schopné kopať základy aj krompáčom a lopatou. Čo sa týka peňazí pomohli nám naši drahý rodičia. Ja pripúšťam, že to nemali jednoduché, myslím hlavne z toho hľadiska, že sme boli mladé, neskúsené a dnes sa mladým moc neverí. Je ľahké to napísať, ťažšie to bolo prežiť, no však už je to za nami a ostali nám z toho naozaj krásne spomienky. Čo sa týka samotnej stavby a všetkých namáhavých prác, ktoré bolo treba urobiť počnúc základmi a končiac strechou, patrí naša vďaka všetkým našim blízkym a všetkým našim drahým kamarátom, ktorí nám pri práci pomáhali. Skutočne Vám patrí naša vďaka a nikdy nezabudneme ani na jedného z vás, ktorí ste sa na našej stavbe podieľali. Tie spomienky plné smiechu nám každému jednému z nás ostanú navždy uložené v pamäti. Bolo by veľmi obsiahle opisovať všetko čo sa na tej stavbe udialo.

             Dňa  24.05.2007 s vynaložením obrovského úsilia na dokončenie (napr. ako keď bežec finišuje v cieľovej rovinke) prišiel náš vysnívaný, veľký otvárací deň. A teda, keď prídete k nám do našej cukrárne vedzte, že keď budete potrebovať pomôcť, pomôžeme Vám, keď budete smutný, rozosmejeme Vás a keď budete mať chuť na nejaký koláčik, dobré pivko, vínko, či panáka určite príďte k nám... Vítame Vás!!!